Cresciano  

Bol to pre mňa iba záblesk. Zrazu zmizla šeď mesta a vôkol vstali obrovské zasnežené hory, slnko žiarilo a žula sa v ňom trblietala ako striebro, ako vlasy starcov a hriva jednorožcov. 

Vo Švajčiarsku sú hory iné ako v ostatných alpských krajinách. Sú temné. Aspoň cestou do najjužnejšieho kantónu zvaného po taliansky Ticino boli. Temné monumentálne hory poskladané z tej najkvalitnejšej žuly na svete. Žula zo stredu zeme. Vyhrotená a kontrastná, čierna a biela. Hranatá a oblá. Bouldre silové aj technické. Jasne zase bouldre, esencia a podstata lezenia. 

Nedokázal som udržať pozornosť. V hlave som mal iba kamene. Kamene, kamene, lišty, previsy a kamene. Tak dlho, celú jeseň som sa na toto tešil, až to prišlo a ja som nebol vôbec pripravený. Nedokázal som to uchopiť. Šesť dní lezenia. Bože, tak málo!

Po ceste sme stretli také množstvo neskutočných výhľadov, že už len kvôli nim sa oplatilo ísť

Na Slovensku mrholilo a vlhlo. Tu, vo Švajci sme liezli na slniečku a o poschodie vyššie sa preháňali po svahoch lyžiari a zhulení tuleni 

The most perfect rock. Ever. Do u understand dude?. 

Jeden z prvých balvanov, čo stretnete pri príchode do Cresciana. Cez víkend sa to tu hemžilo rodinkami s deťmi a Ričiho pes im zákerácky kradol sladkosti

Tak ako je vo Fonťáči perfektný piesok.... 

Z blízka sa kamene trblietali a my sme liezli a usmievali sa a behali a skákali

Znova na chvíľu tu 

Chironico je od Cresciana asi 20 km a skaly sú tam iné. Čierne a silné

Keď som sa vrátil domov, bol som spokojný a kľudný. Jedná z veci čo vo ne však naďalej bublala; kurńa vo februári tam idem znova aj keby čo bolo. Kto sa pridá?

Autor: Ondro