V lone prírody

 V poslednej dobe ma stále viac baví len tak chodiť lesmi, túlať sa po kopcoch a objavovať magické miesta, opustené skaly a obrovské stromy. Celú túto zimu, jeseň a jar som pobehoval po lesoch a nachodil stovky kilometrov. Pomaly sa zo mňa stáva skôr turista než lezec, no ja sám sa skôr cítim ako dáky prieskumník či v starých časoch skaut.

 Väčšinou a úplne najradšej chodím sám. Dokážem sa strašne vyhecovať a štverať sa do šialene strmých svahov, liezť kameno-hlinené sute a tie následne lyžovať len tak v topánkach či po zadku, dával som si dokonca aj skočky zo skál a rôzne preskoky, proste mi tu vonku v prostredí kde sa cítim znova živý často prepne a stane sa zo mňa zvieratko jak sa patrí. 

Občas a veľmi rád chodím s ľuďmi, ktorých mám rád. Teším sa keď im môžem ukázať objavené čarovné miesta a často si s nimi všimnem vecí, ktoré sám pri svojom zbesilom tempe prehliadnem.

A tiež ešte stále leziem. Liezol som dokonca aj v zime keď bol sneh. Milujem chôdzu s bouldermatkou na chrbte, po kolená v snehu, lezečky si zohrievam v bunde a trenie je na skale parádne a pokiaľ je pod nulou skaly bývajú suché. 

Baví ma hýbať sa na skale. Skákať na nej, užívať si tvar chytov, rôznorodosť - žiadna skala nie je rovnaká, no nie je to paráda?!

..a samozrejme že úplne najviac som nadšený, keď objavím novú skalu, kde ešte nikto neliezol. 

Spolu s Andym sme sa vybrali do zabudnutej doliny vedľa alternatívky a poskúšali tu zopár potenciálnych nových cestičiek. Je to taký nevysoký no za to asi 200 m široký vápencový masív, kde plánujeme porobiť kopu pekných milých cestičiek. Tešte sa, my sa už tešíme. 

Nad skalami je nádherný zelený hrebienok s ostrými skalami, lúčkami pre víly a výhľadmi priamo do "lona prírody" a tiež do Mordoru pri Rohožníku.

Ideálne miesto na nedeľný piknik či spontánnu súlož

Toto bola jediná možná cesta a v pätách sme mali stádo krvilačných sŕn

Vzadu z druhej stany spomínaného hrebeňa sme objavili ďalšie zabudnuté skalky. Nádherné miesto na druidské rituály či iné hemženie

Najvyššia z nich určite stojí za vylezenie aj keď je v nej iba staré železo. Je to skoro 25 m vysoká vežička , v spodnej časti kruto previslá, hore platňa z belostného vápenca ala Kršlenica

Vracali sme sa zas inou cestou po ďalšom hrebeni s výhľadom na Plavecký hrad a tak

A keďže to miesto vhodné na nedeľný piknik či iné radovánky mi vážne počarovalo, vydal som sa tam jednu krásnu sobotu aj s Hančou a Aňčou a Tomom a mal prísť aj Mano no neprišiel..

...keby bol prišiel dostal by pomaranč

...takto ho musel zjesť Tomo

..ja som obligátne behal po lese..

Autor: Ondro